Leukocyty alebo biele krvinky – čo všetko by sme o nich mali vedieť?

Krv predstavuje rovnorodú tekutinu pozostávajúcu z krvných buniek, ktoré sú rozptýlené v krvnej plazme. Jej úlohou je transportovať v tele človeka živiny, kyslík, ale aj krvné bunky, chemické zlúčeniny a ďalšie prvky do tkanív alebo medzi tkanivami, rovnako sa podieľa na odvádzaní odpadových produktov. Medzi krvné bunky, nazývané i krvné telieska či krvinky, ktoré tvoria krv, patria erytrocyty, čiže červené krvinky, leukocyty, teda biele krvinky a aj trombocyty, inak nazývané krvné doštičky. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, čo všetko by sme mali vedieť o bielych krvinkách. 

Biele krvinky, odborne leukocyty, predstavujú krvné telieska, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v krvi, kostnej dreni, lymfatických orgánoch, ale aj na povrchu slizníc a v iných tkanivách. Leukocyty majú jadro, sú bezfarebné a ich tvar je nestály. Tieto krvné telieska sú najdôležitejšou časťou imunocytov, buniek tvoriacich bunkovú zložku imunitného systému. Rozlišujeme pritom rôzne druhy bielych krviniek, no všetky pochádzajú z takzvaných pluripotentných kmeňových buniek. Tie sa nachádzajú v kostnej dreni.

V závislosti od druhu prežívajú pár dní až mnoho mesiacov. Leukocyty možno deliť na základe viacerých kritérií. Na základe vývojového radu delíme biele krvinky do dvoch základných skupín, a to na bunky myeloidnej línie a bunky lymfoidnej línie.

Bunky myeolidnej línie sa podieľajú na vrodenej nešpecifickej imunite. Radíme sem:

• granulocyty – neutrofily (asi 65 % z celého množstva bielych krviniek), eozinofily, bazofily, mastocyty,

• monocyty a makrofágy, dendritové bunky.

Bunky lymfoidnej línie sa podieľajú na získanej špecifickej imunite. Radíme sem:

• T-lymfocyty,

• B-lymfocyty,
• NK bunky.

Odporúčame: Karnozín a jeho účinky – ako pôsobí na ľudský mozog a celé telo?

Ako sme načrtli vyššie, leukocyty tvoria neoddeliteľnú zložku imunitného systému. Sú dôležitou súčasťou zložitého obranného systému ľudského tela. Vo všeobecnosti možno povedať, že hlavnou úlohou bielych krviniek je chrániť ľudský organizmus pred baktériami, vírusmi a ďalšími patogénmi, cudzorodými časticami a choroboplodnými zárodkami. K základným schopnostiam väčšiny bielych krviniek patrí takzvaná fagocytóza. Ide o schopnosť bunky pohlcovať a likvidovať cudzorodé častice.

Okrem toho, že bojujú proti infekciám, rovnako sa podieľajú na alergických reakciách, likvidácii poškodených a odumretých buniek, dokonca produkujú látky, ktoré majú význam z hľadiska regulácie krvotvorby. Konkrétne úlohy a funkcie leukocytov však sčasti závisia od druhu bielej krvinky.

Funkcie jednotlivých druhov leukocytov:

• neutrofily – ako prvé prichádzajú k postihnutému miestu a fagocytujú cudzorodé látky,

• bazofily – majú význam pri alergických reakciách a zápalových procesoch v tele,
• eozinofily – napomáhajú eliminovať parazity aj nádorové bunky, význam majú rovnako i z hľadiska priebehu alergických reakcií,
• mastocyty – rovnako plnia funkcie pri alergických reakciách, produkujú a vylučujú fyziologicky účinné látky,
• dendritové bunky – pomáhajú rozpoznať infekciu v tele a aktivujú T-lymfocyty, pohlcujú vlastné poškodené bunky,
• makrofágy a monocyty – pohlcujú nádorové bunky aj cudzie mikroorganizmy, 
• T-lymfocyty – rozoznávajú telu vlastné látky od cudzích, priamo zabíjajú cieľové bunky,
• B-lymfocyty – produkujú protilátky, 
• NK bunky – likvidujú vírusom infikované aj nádorové bunky.

V tele dospelého človeka sa nachádza približne 4500 až 10 000 bielych krviniek na 1 mikroliter (μl) krvi. Hodnoty v tomto rozmedzí sú obvykle považované za normálne. Existuje však mnoho rôznorodých faktorov, ktoré priamo vplývajú na hladinu bielych krviniek v krvi. Ich množstvo v krvi sa môže meniť počas dňa, v priebehu starnutia, pri fyzickej aktivite a naopak pri odpočinku, počas tehotenstva aj pri zmenách zdravotného stavu. Ak hladina leukocytov klesá pod 4000 až 4500 krviniek na 1 mikroliter krvi, tento stav sa nazýva leukopénia. K zníženiu počtu bielych krviniek môže dochádzať z rôznorodých príčin.

Možné príčiny leukopénie:

• oslabený imunitný systém,

• ochorenie kostnej drene, poruchy činnosti kostnej drene,
• liečba rakoviny (rádioterapia, chemoterapia),
• užívanie niektorých liekov (napr. niektoré imunosupresíva, antibiotiká a ďalšie),
• podvýživa,
• ťažká infekcia,
• autoimunitné ochorenie (napr. lupus),
• aplastická anémia,
• hypersplenizmus,
• niektoré vrodené ochorenia.

Leukopénia sa nijako zvlášť neprejavuje. Vo všeobecnosti možno povedať, že osoby so zníženým množstvom bielych krviniek sú náchylnejšie k rozvoju infekcií, no žiadne konkrétne príznaky, ktoré by poukazovali na nedostatok leukocytov, u nich nie sú prítomné. Leukopéniu pomôžu odhaliť až krvné testy. Následná liečba závisí od toho, čo znížený počet leukocytov spôsobilo. Ak je leukopénia nežiaducim účinkom užívaných liekov, lekár môže podľa možností predpísať iné druhy liečiv. Ak stojí za nedostatkom bielych krviniek ochorenie, riešenie spočíva najmä v jeho liečbe. Zvýšenie počtu bielych krviniek je možné podporiť aj prirodzene.

Odporúča sa v prvom rade telu zabezpečiť dostatok medi. Jej deficit totiž môže viesť k nedostatku bielych krviniek. Zdrojom sú ľanové či tekvicové semienka, vlašské orechy, sušené ovocie i morské plody. Dôležité je tiež doplniť telu zinok, ktorého dobrým zdrojom sú rovnako morské živočíchy, strukoviny alebo orechy. Ak lekár stanoví z krvi nedostatok spomenutých minerálov, môže odporučiť ich prijímanie aj formou výživových doplnkov. Vhodné je navýšiť aj príjem omega-3 mastných kyselín, ktoré nájdeme v orechoch, semienkach, rybách či rastlinných olejoch. Tradičná medicína odporúča bylinku s názvom echinacea purpurová.

Odporúčame: Rakovina penisu je pomerne zriedkavá. Čo zvyšuje riziko jej výskytu?

Opakom leukopénie je takzvaná leukocytóza. Ide teda o stav charakteristický zvýšeným počtom bielych krviniek v krvi, a to obvykle nad hodnotu 10 000  až 11 000 leukocytov na 1 mikroliter (μl) krvi. K leukocytóze bežne dochádza pri dlhom rade rôznorodých zdravotných problémov. Prakticky automaticky sa počet bielych krviniek zvyšuje vtedy, keď telo bojuje s rôznymi infekciami. Úprava zvýšenej hladiny leukocytov pritom spočíva najmä v odstránení príčiny, teda liečbe ochorenia, ktoré leukocytózu spôsobilo. Prirodzene sa však počet bielych krviniek zvyšuje napríklad v strese, počas tehotenstva či pri fyzickej aktivite.

Možné príčiny leukocytózy:

• bakteriálne a vírusové infekcie (napr. angína, zápal pľúc, mononukleóza),

• prienik parazitov do organizmu,
• ochorenia spôsobené hubami,
• úraz, poranenie, popálenie,
• operačný zákrok,
• alergická reakcia,
• niektoré lieky,
• infarkt myokardu,
• intoxikácia,
• zápalové stavy (napr. reumatoidná artritída),
• leukémia – dochádza k nadmernej tvorbe abnormálnych bielych krviniek,
• iné zhubné nádorové ochorenia.

Nakoniec môžeme spomenúť ešte jeden zdravotný problém súvisiaci s leukocytmi, a to zvýšené hodnoty leukocytov v moči. Tento problém pomôže odhaliť vyšetrenie močového sedimentu. Prítomnosť bielych krviniek v moči obvykle poukazuje na rôzne komplikácie s obličkami a močovými cestami. K najčastejším príčinám patria infekcie močového mechúra, infekcie obličiek a ďalších častí močového ústrojenstva.

K zvýšeniu leukocytov v moči však môže dochádzať aj pri výskyte obličkových a močových kameňov či nádorov v panvovej oblasti, ktoré blokujú močové cesty a odtok moču. Riešenie tohto problému, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, spočíva v odstránení príčiny, teda liečbe ochorenia. 

Odporúčame: Divoká čierna ryža – v čom má navrch oproti obyčajnej ryži?